Cestu k rezbárstvu i k horárom mala vyšliapanú vďaka otcovi, ľudovému rezbárovi. Chýrne drevené črpáky z čias základnej školy súťažili spolu s tými od dospelých.
Cestu jej srdca otvorilo lipové drevo a menšie predmety, tak akurát do ruky. Prvé, čo vyrezala, bola ovečka. Pracovala na nej, kým nebola dokonalá. A čo nebolo dokonalé, to skončilo v kachliach.
Zrkadielka, ovečky, koníčky, zajačiky, betlehemčeky... - "všetko sa dá vyrezať a ozdobiť, ale treba si vybrať." Práve lipové betlehemy sa už viackrát dostali až do Vatikánu.
Objavila i čaro kyjatických hračiek, ich tvar si prispôsobila a vytvorila skutočné originály. Spolupráca s UĽÚV-om obohatila jej tvorbu o farbenie výrobkov.
Lipové drevo, čo sa vojde do dlane, skvostne nesie regionálnu značku Regionálny produkt Pohronie a cez nástroje a cirkulár po otcovi ukrýva i stopy rezbárkinho detstva.
Žiadne produkty v košíku. 
